Západné Tatry

Ďalšie riadky poskytujú rady a námety z vlastných skúseností, kde sa dá vykonávať skialpinizmus v Západných Tatrách aj mimo vyhradených trás pre skialpinizmus. Tento sprievodca má slúžiť  ako pomôcka pre tých, ktorí sa rozhodnú túto oblasť navštíviť, nie ako návod na porušovanie návštevného poriadku. Túto oblasť sme nenašli nikde spracovanú na interenete, preto sa ju budeme snažiť opísať podrobnejšie.

Oficiálne je v Západných Tatrách povolené vykonávať skialpinizmus len:

  1. Bobrovecká Vápenica – Červenec – Babky – Veľká Kopa – sedlo Priehyba a späť,
  2. V Žiarskej doline – Veľké Závraty a Malé Závraty, východiskovým miestom je Žiarska chata.

Prvou oblasťou je oficiálne povolená oblasť Bobrovecká Vápenica – Červenec – sedlo Priehyba

 

+ možný ďalší postup po hlavnom hrebeni, čo však už nie je povolené.

Z Liptovského Mikuláša sa vydáme na sever, smer Bobrovecká Vápenica. Prejdeme dedinu Bobrovec, minieme dedinku Jalovec, ktorá sa nachádza asi 2 km za Bobrovcom po pravej strane cesty /do Jalovca však neodbočíme, pokračujeme rovno, smer hotel Mnich/. Po rozbitej asfaltovej ceste /pozor na jamy/ sa dostaneme na parkovisko pod kaplnkou zasvätenou Panne Márii. Auto môžeme odstaviť tu /ak sa však chystáte na viac dní – napr. prespať na chate pod Náružím-Červenec, odporúčam nechať auto pri hoteli Mních-je to bezpečnejšie/. Prespať na chate pod Náružím môžeme z vlastných skúseností len odporučiť, je tu väčší kľud ako na susednej Žiarskej chate, menej ľudí a aj atmosféra mi tu pripadá taká horskejšia.  Keď je dostatok snehu, lyže sa dajú obuť už na parkovisku, ak nie, musia sa vyniesť vyššie. Z parkoviska môžeme ísť  buď doľava po modrom značkovanom chodníku – najskôr sa ide asfaltovou cestou – zákaz vjazdu motorových vozidiel, prejde sa popri chate Ďumbier /pozor – pri chate neodbočíme doľava ale pôjdeme  rovno hore/, nad chatou pokračuje asi 100 m rozbitá asfaltka, na jej koci je malé parkovisko. Odtiaľ už pokračuje klasický turistický chodník. Asi po 150 m vpravo je prvý stupák, potom sa chodník stáča doľava. Odtiaľto sa dá pokračovať ďalej po modrej značke priamo hore /je to však strmé, ak je zlý sneh alebo ho je málo – pásy zle držia, podšmykujú a rýchlo sa unavíte/. Odporúčame vydať sa doprava po úzkej lesnej ceste /väčšinou je tu vyšľapaná stopa/, ktorá sa asi po 300 m napája na inú, zeleno značkovanú cestu vedúcu až ku chate Pod Náružím /po napojení na ňu pokračujeme vľavo, nie chodníkom rovno hore/.

Zo spodného parkoviska sa môžeme tiež vydať po zeleno značkovanej lesnej ceste, ktorá ide priamo na chatu pod Náružím /je to o kúsok dlhšie, ale pohodlnejšie – stúpanie je  miernejšie, no cesta je menej frekventovaná a nie vždy je tam urobená skialpinistická stopa/. Z parkoviska sa vydáme smerom do Jaloveckej doliny. Neodbočíme ku hotelu Mních, ale pokračujeme po lesnej ceste popri chatách /zákaz vjazdu motorových vozidiel/, prejdeme rampu a pri odpočívadle s mapou a smerovníkom sa dáme doľava, potom už len po zelenej značke cestou hore. 

Modrou, ako aj zelenou značkou, sa asi po 1 hod. – 1 hod. 15 min. dostaneme ku odpočívadlu

odkiaľ vedie doľava zeleno značkovaný turistický chodník na vyhliadkový vrchol Babky /1566 mnm/. Ak máme čas a je dobré počasie,  určite odporúčam tento vrchol, inak  môžeme pokračovať ďalej po lesnej modro značkovanej ceste na chatu pod Náružím

Od chaty sa dá potom pokračovať cez priesek v lese

a potom po pravej strane Malej Kopy do sedla Predúvratie. Ale vráťme sa ku Babkám, stúpanie vedie najskôr lesom, potom strmším výšľapom vyjdeme z lesa a popri bývalej pastierskej kolibe „Turonka“

pokračujeme doľava.  Strmým trávnatým svahom s občastnými stromami

 a kosodrevinou „cik-cak“ vystúpame až na samotný vrchol. Za dobrého počasia nás tu čaká nádherný kruhový výhľad na celú Liptovskú kotlinu, Západné,  Nízke Tatry, Chočské vrchy a Malú Fatru

Tu sa môžeme rozhodnúť, či budeme pokračovať ďalej  po hrebeni smer Malá Kopa alebo tou istou trasou zlyžujeme až k parkovisku /za dostatku snehu a najmä v prašane  poskytuje východný svah Babiek ideálny lyžiarsky svah, každý si môže v snehu urobiť svoju vlastnú stopu

Kto chce pokračovať ďalej, bude sa držať hlavného hrebeňa. Z vrcholu Babiek sa mierne zlyžuje do sedielka a potom sa pokračuje miernym stúpaním po hrebeni smer Malá Kop

Z hrebeňa je možnosť dostať sa  priamo ku Chate pod Náružím. Keď sa pripojí z pravej strany krátky hrebeň, zbadáme na jeho vrchole malý skalný útvar tvaru hradu /môže však byť pod snehom/ pretraverzujeme doprava ponad mierny žľab až ku tomuto skalnému útvaru. Odtiaľto smerom na východ zbadáme pod sebou Chatu pod Náružím. Strmým, no nie príliš dlhým kosodrevinovým svahom /za dostatku snehu je kosodrevina úplne zakrytá/ zlyžujeme priamo ku chate /pôžitok za dobrých podmienok/. Kto sa rozhodne pokračovať ďalej, môže buď priamo vystúpať na kótu Malá Kopa /1637 mnm/-z tejto strany je tam však veľká, aj v zime trčiaca kosodrevina. Odporúčam radšej ísť približne v smere turistického chodníka traverzom z ľavej strany Malej Kopy, až sa dostanete do sedla Predúvratie

Tu sa dá rozhodnúť, či pokračovať ďalej hrebeňom doľava, smer vrchol Ostré alebo dať sa doprava obchádzajúc Malú Kopu a  po modrej značke sa miernym zjazdom sa dá dostať na Chatu pod Náružím /prípadne to spojiť s výstupom na Malú Kopu/. Na úseku východný svah Malej Kopy až po chatu sa každoročne na jar konajú lyžiarske preteky o cenu Červenca

Hrebeňová túra pokračuje na kótu Ostré /1764 mnm/. Najskôr sa prejde nevýrazný vrchol Veľkej Kopy /1648 mnm/

a potom tiahlym stúpaním po hrebeni /väčšinou vyfúkaný s trčiacou kosodrevinou a skalami/ sa vystúpa na vrchol Ostré

Tento vrchol sa dá aj pretraverzovať

v strmom svahu po jeho pravej strane až pod lyžiarsky bezvýznamnú vyvýšeninu Malé Ostré /v traverze pozor na lavíny, je tu síce veľká kosodrevina, ale keď ju snech zakryje je to tu pre strmosť svahu nebezpečné/. Z vrcholu Ostrého sa zlyžuje priamo po hrebeni na severozápad a trasa ďalej pokračuje popod Malé Ostré, po jeho ľavej strane sa dostaneme do sedla Priehyba /1650 mnm/ , kde oficiálne končí povolená skialp trasa.

Ďalší postup smerom na Sivý vrch je v rozpore s návštevným poriadkom, je aj o hodne náročnejší ako predchádzajúce vrcholy. Je to na Vás, či sa vrátite alebo pôjdete ďalej. Zdatnejší  a odvážnejší môžu teda  ďalej pokračovať na skalnatý vápencový vyhliadkový vrchol Sivý Vrch /1805 mnm/

Záverečný výšlap je poriadne strmý, treba väčšinou vyzuť lyže, prípadne podľa podmienok použiť mačky a čakan – pozor – nepodceniť to, prípadný pád by mohol skončiť tragicky.  Z vrcholu buď zlyžujeme  tou istou trasou nazad do sedla Priehyba alebo zlyžujeme jedným z dvoch lavínových žľabov na sever, na veľkú lúku zvanú Poľana /pozor, žľaby sú mimoriadne lavinózne – lyžovať sa to dá len za veľmi dobrých podmienok, väčšinou na jar/

Z Poľany sa dá pokračovať doľava a záverom Bobroveckej doliny vystúpať na hlavný hrebeň do sedla Pálenica /1570 mnm/. Kto nechce šliapať na Sivý vrch, dá sa aj pretraverzovať zo sedla Priehyba po jeho strmej severnej strane. Pri prechode sa však križuje viacero lavínových žlabov, treba to prechádzať po jednom a s čo najväčšou opatrnosťou. Niektorí borci z vrcholu Sivého vrchu zídu sklanaté úseky na mačkách   po turistickom chodníku a potom už na lyžiach pokračujú po hrebeni smer sedlo Pálenica, odkiaľ sa dá vystúpať na Brestovú,  mierne sa zlyžuje do sedla Parichvost /možnosť zlyžovať do Salatínskej doliny/ a krátky výšľapom vyjdeme až na Salatín /2048 mnm/. Odtiaľ sa dá severným centrálnym žľabom medzi dvoma vrcholmi Salatína zlyžovať na lyžiarsku zjazdovku Roháče-Spálená /odporúčame len za dobrých podmienok a hlavne za dobrého počasia/. Jedná sa o celodennú, hodne náročnú skialpinistickú túru, avšak mimoriadne krásnu, okorenenú krásnym zjazdom zo Salatína. Z Roháčskej doliny jazdí autobus do Zuberca alebo ešte lepšie je zabezpečiť si odvoz autom niekým známym priamo od lyžiarskeho strediska. 

 

Záver. Z pohľadu skialpinizmu je táto oblasť určite zaujímavá. Nie je tak navštevovaná ako susedná oblasť Žiarskej doliny, takže  pre tých, čo na horách hľadajú pokoj, ticho a relax okorenený krásnymi výhľadmi je toto miesto priam ideálne. Pobyt v tejto oblasti si je možné predĺžiť prenocovaním na Chate pod Náružím /odporúčame/, odkiaľ sú veľmi ľahko prístupné všetky skialpinisticky významné svahy v okolí.

Prehľad všetkých významných zjazdov v tejto oblasti:

1. Babky – východný svah – z vrcholu na dolnú lúku /nenáročný, vhodný aj pre začiatočníkov/

2. Východný svah oproti Chate pod Náružím – z hrebeňa so skalným útvarom /hrad/ dolu ku chate /strmší, kratší, no za dostatku snehu krásny zjazd/

3. Malá Kopa – východný svah /mierny, vhodný aj pre začiatočníkov, s možným dojazdom  až na chatu/

4. Ostré – východný svah /nie príliš strmý, no vhodný pre mierne skúsených-často tam trčí kosodrevina a skaly/

5. Sivý Vrch – východná strana /skúsenosti nutné, vrcholová časť cca 100 m je skalnatá  a strmá, nižšie je to miernejšie/

6. Sivý Vrch – severné žľaby /len pre skúsených!!!, dobrá kondička nutná, pozor – svahy sú často lavinózne!!!

Pozn.: Z chaty pod Náružím sa odporúčame vrátiť dole po značkovanom chodníku a lesnej ceste. Zlyžovanie dole k  parkovisku nie je tak jednoduché ako sa zdá. Na dvoch miestach odbočuje značkovaný chodník z lesnej cesty /skracuje trasu/, pričom je to strmšie a nebezpečnejšie ako po ceste. 

  1. miesto – lúka pod Chatou – pozor na priesek v lese, je to úzke a rýchle najmä ak je tvrdo
  2. miesto – asi 100 m poniže odpočívadla smer Babky – lyžuje sa pomedzi stromy – opatrnosť nutná

 

Zjazd pokračuje po lesnej ceste – ak je tvrdo, je to veľmi rýchle, väčšinou treba brzdiť pluhom, pozor aj na peších na ceste. Pozor- na mieste, kde odbočuje z lesnej cesty modrá značka doprava, /je tam smerovník a lavička//tzv. rýchly – miestny názov/ – nelyžovať dole modrým značkovaným chodníkom, je to strmé, rýchle a nebezpečné, hrozí zrážka so stromom, prípadne poškodenie lyží o skaly.

Pokračujeme teda radšej  po ceste až celkom dole, alebo odvážnejší môžu pokračovať od modrej odbočky ďalej tiež po  ceste, ale asi po 250 m od smerovníka treba využiť skratku /jedná sa o tú istú lesnú cestu, čo odporúčame na výstup hore – pozri v texte pred tým/. Je to však tiež úzke a strmé – brzdiť väčšinou len pluhom/. Záverečný padák lyžovať pomedzi stromy tiež opatrne – ak je málo snehu trčia korene a skaly.

Severná Oblasť Roháče - Spálená

Z pohľadu skialpinizmu je významná aj „Oravská časť Západných Tatier, najmä oblasť Roháčkej doliny – okolie lyžiarskeho strediska Roháče – Spálená. Oficiálne sa tu nenachádza žiadna povolená oblasť, no veľa skialpinistov šliape popri zjazdovke a neskôr Salatínskou dolinou vyššie. Lyžiarsky sú významné

  • Salatín – centrálny žľab / výrazný žľab medzi dvoma vrcholmi Salatína, pomerne strmý výšľap aj zjazd, vhodné pre skúsenejších
  • Sedlo Parichvost / výrazné sedlo nachádzajúce sa po pravej strane Salatínskej doliny, medzi vrcholmi Salatín a Brestová, v hornej časti je pomerne strmé, dosť často lavinózne, vhodné taktiež pre skúsenejších/

 

  • Predný Salatín / jedná sa o pravý hrebeň nad Salatínskou dolinou, konkrétne jeho najvyššiu časť. Stúpa sa dolinou dozadu približne smerom na sedlo Parichvost, no neskôr, z kotla pod sedlom sa stočíme doprava a strmším svahom vystúpame na vrchol. Zjazd je trasou výstupu. Pozor, pri výstupe a zjazde sa treba určite vyhnúť Spálenému žľabu ústiacemu až na zjazdovku, kadiaľ vedie modro značený turistický chodník. Jedná sa o mimoriadne lavinózny  a nebezpečný žľab./

Skialpinizmus vo Vysokých, Západných a Nízkych Tatrách

Podľa stále platnej vyhlášky Krajského úradu v Prešove č. 1/1999 z 29. júna 1999 o Návštevnom poriadku Tatranského národného parku je definované vykonávanie skialpinizmu  nasledovne.

PODMIENKY PRE VYKONÁVANIE SKIALPINIZMU NA VYHRADENÝCH MIESTACH

  1. Skialpinizmus môžu vykonávať skialpinisti a horolezci organizovaní v horolezeckých zväzoch (ďalej len „skialpinista“).
  2. Skialpinista môže vstupovať do vysokohorského prostredia aj mimo turistických a náučných chodníkov a v čase sezónnych uzáverov turistických a náučných chodníkov len za účelom nástupu na skialpinistickú túru. Skialpinizmus možno vykonávať od 21.decembra do 15. apríla za priaznivých snehových podmienok, ak nebolo vyhlásené lavínové nebezpečenstvo.
  3. Maximálny počet skialpinistov na jednom mieste za jeden deň sa stanovuje na 30 osôb.
  4. Skialpinista je povinný sa nahlásiť vhodným spôsobom (telefonicky, vysielačkou alebo osobne) najneskôr v deň začatia plánovanej túry na Správe národného parku s uvedením svojho mena, priezviska a miesta, na ktorý má viesť plánovaná túra, prípadne jej alternatívy závislé od počasia. Skialpinista sa presvedčí, či plánovaná túra je v rámci limitu stanoveného v bode 3.
  5. Skialpinista je povinný mať pri sebe platný preukaz svojej horolezeckej organizácie a na požiadanie sa ním v teréne preukázať pracovníkom orgánov ochrany prírody a krajiny, pracovníkom Správy národného parku, ktorí majú oprávnenia člena stráže prírody a členom stráže prírody (§ 5).

 

Vyhradené trasy pre skialpinizmus

  1. a) vo Veľkej Studenej doline od Zbojníckej chaty cez kotol Sivých plies do Priečneho sedla,  z neho k Téryho chate v Malej Studenej doline a ďalej popod Mačaciu vežu do Baranieho sedla a Veľkou Zmrzlou dolinou na Chatu pri Zelenom plese,
  2. b) v Mlynickej doline od vodopádu Skok do Soliskového sedla a tou istou trasou späť, prípadne s prechodom zo sedla na zjazdovku od chaty Solisko,
  3. c) v Žiarskej doline – Veľké Závraty a Malé Závraty, východiskovým miestom je Žiarska chata,
  4. d) Bobrovecká Vápenica – Červenec – Babky – Veľká Kopa – sedlo Priehyba a späť,
  5. e) Spálená dolina,
  6. f) zjazdovka Spálená – Salatínska dolina.


V súčastnosti prebieha diskusia, zvažujú sa nové návrhy  a posudzovanie dopadov na prírodu ohľadom schválenia nového návštevného poriadku, v ktorom by mohli byť zapracované viaceré zmeny týkajúce sa skialpinizmu, predpokladáme že bude viac vychádzať skialpinistom v ústrety a celkovo sa situácia trochu uvoľní.

Zdieľajte nás: